Život je sen - a ty ho naplň

Úvaha

 

Úvaha o láske

Čo je to láska?Každý si pod týmto slovom predstavíme niečo iné. Väščina z nás si ale predstaví zamilovaného chlapca a zamilované dievča, ako sa spolu vedú za ručičky, bozkávajú sa.........J e to skutočne ten pravý význam slova láska? Čiastočne áno. Veď denne na ulici stretávame zamilovaných ľudí a zdá sa nám to krásne a normálne. Možno aj všedné. Ale, keď sa nad tým trošku zamyslíme, láska je skutočne veľmi vzácny cit. Zoberme si, že v súčastnosti je na Zemi asi 6,1 miliardy ľudí a z toho sa nájdu práve taký dvaja, ktorých srdcia patria k sebe. Práve dvaja z takého množstva ľudí sa stretnú a sú spolu šťastní. Je to taký malý zázrak. S láskou sa stretáva človek už od narodenia, ba ešte aj pred narodením.Keď žena nosí vo svojom brušku malinké, maličičké dieťatko, už vtedy ho miluje nezištnou láskou a nedá naňho dopustiť. Predstavuje si, aké jej dieťatko bude, ako bude vyrastať... Po narodení sa toto puto a táto láska upevní. Samozrejme nielen láska matky a dieťaťa, ale aj otca a dieťaťa. Ako človek rastie pribúdajú ďalšie druhy lásky. Napríklad priateľstvo. Aj to je istý druh lásky. Toho druhého predsa máme radi, keď je v núdzi snažíme sa mu pmôcť. Zdielame s ním všetky radosti a starosti. Presne tak isto, ako je to v partnerstve.Pravé priateľstvo je pre človeka naozaj dôležité. Je to príprava človeka mať niekoho rád, citovo sa na niekoho naviazať, schopnosť milovať blížneho. Postupne, ako dieťa rastie začína prežívať prvé lásky. Väčšinou sa to začína už v škôlke. Prvé detské lásočky. Je to naozaj veľmi pekné a milé. V skutočnosti to samozrejme nieje láska ako taká, ale len väčšia sympatia a silnejšie priateľstvo. (A preto aj to moje tvrdenie, že priateľstvo je istý druh lásky.)

Ale, keď človek začne prekračovať prah detstva a vydáva sa na cestu dospelosti, zažíva už nielen priateľstvá, ale aj intenzívnejšie city a lásky. Vtedy, keď ešte nieje dospelým a už nieje dieťaťom sa musí vyrovnávať s ďalšou skutočnosťou. A to s takou, že miluje. Tieto lásky sú veľmi dôležité pre ďalší vývoj človeka. Pomôžu mu totižto citovo dozrieť a pripravovať sa na vážnejší vzťah, v ktorom nejde len o telesné túžby a potreby. V partnerskom vzťahu ide o to, aby človek dával a snažil sa o pohodu a dobrý pocit toho druhého. V láske je dovolené skoro všetko. Ale klamstvo, nevera, príliš veľká žiarlivosť a sebeckosť lásku zabíja. Válek vedel presne o čom písal v básni Jesenná Láska,pretože slová: „Láska je strašne bohatá, láska tá všetko sľúbi.No ten,čo ľúbil sklamal sa a ten, čo sklamal ľúbi“platia v každodennom živote, či už sa to niekomu páči, alebo nie. Láska je nádherná, ale môže aj veľmi bolieť. Čo napríklad láska medzi rovnakými pohlaviami? Tieto vzťahy sú vystavené mnohým skúškam hneď od ich počiatku, ako napríklad rôznym narážkam a morálnym poznámkam. Ale ak takýto vzťah toto všeko vydrží, tak to je potom tá ozajstná láska. Veľa ľudí takéto vzťahy odsudzuje, ale zabúdajú na to, že každý má právo na lásku.Že každý túži milovať a byť milovaný. A to isté platí aj pre lásku medzi rôznymi rasami a národnosťami. Pre takéto lásky sa častokrát musí veľa obetovať a trpieť, ale potom sú to lásky na celý život. A láska by mala byť vždy na celý život. Častokrát si ľudia mýlia lásku a zamilovanosť. Niekomu sa môže zdať, že medzitým nieje žiadny rozdiel, ale je. Zamilovanosť pominie a láska zostáva. Možno aj preto sa toľko manželstiev rozpadá. Zamilovanosť sa pominie a zbadajú, že k tomu druhému nič viac ako priateľstvo necítia a,že to určite nieje partner na celý život. Bohužial sa to stáva až príliš často.


Ďalej je tu aj láska k Bohu a Boha k človeku. Je to neuveriteľné, že Boh má všetkých rovnako rád. Či je to róm, biely, čierny, poctivý človek, dieťa, či dospelý, alebo vrah. Všetkých miluje rovnako. Ani jeden jediný človek toto nedokáže, preto si dovolím tvrdiť, že Božia láska je tá najväčšia a najsilniejšia. Pre každého ma láska iný význam a inú cenu. Ľudia by si mali tento krásny cit vážiť a všetko, čo robia, by mali robiť zo srdca a s láskou. Všetci by tak boli šťastnejší a svet by bol hneď oveľa krajší. Peniaze niesú všetko. Na to ľudia často zabúdajú.Iba láska je tá, bez ktorej by ľudia žiť nemohli.A to si treba uvedomiť.


 

 


 

Úvaha o mladosti

 

Mladosť je Božská nemoc, z ktorej sa každým dňom uzdravujeme.

Mladosť je čas, ktorý treba využiť čo najlepšie, lebo sa už nikdy nevráti. Je to najkrajšie obdobie každého človeka , na ktoré bude v starobe spomínať. ani si to vlastne neuvedomujeme, ale každú hodinu pomaly starneme. Preto by sme mali každý deň prežívať naplno, akoby bol posledný. Celý život človeka závisí od toho, ako prežil detstvo. Na svet sme prišli ako malé deti, ktoré ešte nevnímajú svoje okolie. Náš pohľad na svet sa postupne menil. Spočiatku s zdal byť svet neuveriteľne veľký, no postupne sa zmenšoval. Niečo viac o živote na svete sme sa dozvedeli na základnej škole.

Tak vieme, že prežiť v dnešnej dobe nie je jednoduché, veď každý už neraz dostal od života pár faciek. V študentskom živote prežije človek najkrajšie okamihy svojej mladosti. Zvolí si povolanie, ktorému sa chce v budúcnosti venovať. Dostane sa do kolektívu mladých pobláznených ľudí plných života. Chodia sa spolu zabávať, užívajú si život .Postupne si každý nájde svoju prvú lásku, ktorá však netrvá dlho. Toto obdobie prináša aj mnoho nástrah a pokušení. Každému z nás sa dostala do ruky cigareta, fľaša s alkoholom alebo v horšom prípade aj nejaká droga. Je to už len na nás, či tomu podľahneme alebo len vyskúšame a povieme: ´´Ďakujem, ja nechcem.´´

Práve mladosť je našou akoby skúškou do ďalšieho života. Učíme sa byť zodpovednými, stávajú sa z nás dospelí ľudia.

 

 

Úvaha-smiech

Vedci potvrdili známe príslovie. Smiech je naozaj najlepší liek. Ukázalo sa, že už len očakávanie zábavnej scény vo filme môže zvýšiť v krvi množstvo hormónov, ktoré povzbudzujú činnosť imunitného systému

Smiať sa je zdravé nielen z psychického, ale aj fyzického hľadiska. Desať-pätnásť minút smiechu denne predstavuje ročne pokles na hmotnosti priemerne o dva kilogramy. Platí to však iba u pravých smejkov, a nie u ľudí s umelým úsmevom, lebo v tomto prípade telo zďaleka nespaľuje také značné množstvo kalórií

Ak si mozog neustále trénujeme, napríklad rozprávaním a počúvaním vtipov alebo riešením hlavolamov, zostane svieži a vnímavý aj v starobe. Zmysel pre humor je fascinujúca ľudská vlastnosť, ktorá vzbudzuje záujem psychológov. Veď humor zlepšuje celkovú kvalitu života, pomáha človeku vyrovnať sa so stresom a dokonca aj s problémami starnutia. Ako zistila nová kanadská štúdia, ľudia s pribúdajúcim vekom nestrácajú zmysel pre humor. Jediné, čo starším ľuďom ubúda, je schopnosť pochopiť aj zložitejšie formy humoru.

 

 


Úsmev nestojí nič a prináša mnoho
-trvá len chvíľku,ale spomienka naň je niekedy večná
-Nikto nie je tak bohatý aby sa bez neho obišiel
-nikto nie je tak chudobný aby ho nemohol darovať
-nikdy sa nemrač,aj keď si smutný,pretože nikdy nevieš,kto sa môže zamilovať do tvojho úsmevu
-najväčším umením v živote je usmiať sa vo chvíli,keď sa ti chce plakať
-usmievaj sa na toho,kto ti najviac ublížil,aby nevidel,ako veľmi ťa to bolí
-úsmev je to najkrajšie ,čo môže zdobiť našu tvár
-stojí menej ako elekrika ,ale  dáva viac svetla
Prajem vám,nech každý váš deň je krásny a plný úsmevu...

 


 

Úvaha -Šťastie


Podľa mňa je šťastie veľmi zvláštna a zaujímava vec. Mnohí ľudia ktorých poznám mi povedali , že ich šťastie ešte nezastihlo , no iní povedali, že mali toľko šťastia, že by mohli rozdaváť. Šťastie.

Slovo šťastie je pre niekoho iba bezvýznamne slovíčko, no pre mnohých ľudí je to slovo za ktorým sa skrýva radosť, láska či úspechy. Mnohí ľudia si myslia, že ten kto má veľa peňazí má aj veľa šťastia, ale nie je to pravda. Nie nadarmo sa hovorí, že šťastie za peniaze nekúpiš.Šťastie má u každého človeka inú podobu.Niektorí ľudia maju šťastie každy den a možno si to ani neuvedomujú. Napríklad ked sa im podarí opísať na písomke alebo dostať nezaslúženú jednotku. Myslíte že je to náhoda? Nie.

 Aj za takýmito drobnosťami sa ukrýva šťastie. Pre mňa je šťastie aj to, že mám kamarátov, rodinu či blízkych. Teórii šťastia sa venoval aj grécky filozof Epikuros. Vychádzal s toho , že všetci ľudia môžu byť šťastný len treba šťastie hľadať na správnom mieste. Nie vždy platí veta v ktorej sa hovorí, že každý si je strojcom svojho šťastia sám. K tomu aby sme boli šťastný často potrebujeme aj iných. Šťastie je slovo ktoré môže ukrývať veľa významov. No ako som už spomínal, pre každého má šťastie inú podobu.

 

 


Pohľad do zrkadla...

„Zrkadielko, zrkadielko kto je na tomto svete najkrajší?“ Scéna priamo vystrihnutá z kultovej rozprávky od Disney. Príbeh odvíjajúci sa okolo jednoduchej, nežnej a krásnej Snehulienky a zlej, závistlivej a mocnej kráľovnej. Svet, kde súperí dobro a zlo, chudoba a bohatstvo, tam kde nie je dôležité, kedy vychádza a zapadá slnko. Spoznávate tento dej?

Možno sa čudujete, prečo som začala práve touto myšlienkou. Skutočnosť je podľa môjho názoru taká, že samotné zrkadlo nemá pre ľudstvo žiaden veľký význam. Okrem toho, že každé ráno sa mnohý z nás poupravia, učešú a vykonajú pred ním svoje hygienické potreby. Dokážu s jeho pomocou vzdať hold fyzickej kráse, ale nemajú možnosť vidieť do svojho vnútra. Nie je to tak?

Už samotný príbeh Snehulienky nás presviedča o tom, že svet je o protikladoch, napodobňuje masívne „benátske“ zrkadlo. Na odrážajúcej sa strane vidieť svetlo, dobro a lásku, dokonalosť! Ale odvrátená strana, tú ktorú nebadať, ukrýva zlo, nenávisť a hŕbu nedostatkov.

Skúsme sa spolu zamyslieť. Prečo pes pri pohľade na svoj obraz v zrkadle rýchlo odvracia zrak? Nie je na seba zvedavý? Nie, jemu predsa nezáleží na tom, aký ma dokonalý účes, krásne oči, či plné „pery“. Jeho život sa odohráva v jeho vnútri a existuje preto, že je sám o sebe niekto! Ale ostaňme v živočíšnej ríši. Čo taká mačka? Tá sa priam kochá pohľadom na svoje prednosti. Doslova sa nalepí na kus skla, nahlas mňauká a obdivuje sa. Ona si týmto „rituálom“ dáva najavo, že je hrdá a pyšná na svoje JA.

A čo s ľuďmi, ktorí lipnú na svoj obraz? Sú tiež falošný? Z mojej strany je na tomto odhade kúsok pravdy. Prílišné postávanie pred zrkadlom je malým znakom toho, že človek čo sa doň neustále pozerá, potrebuje cítiť pocit niečo znamenať. Skryto preceňuje svoj výzor, pochvaľuje oči, vlasy, svoje ruky... Nie je to trošku nezdravé? Mne osobne stačí letmý pohľad, aby som vedela, či vyzerám k svetu. Veď napokon, v živote nie je podstatný len vonkajšok. A dobre viem, že to, čo sa vo mne ukrýva, žiadne rozbitné zrkadlo neodhalí. Ak som zvedavá a chcem počuť moje JA, ktoré prebýva kdesi dnu, hlboko v mojej duši, stačí ak zamením neživú hmotu za kamaráta, sestru, či mamu. Tí, budú mojím zrkadlom. Oni mi rečou poodhalia, či mám upravené sebavedomie, učesaný charakter, či jemne nalíčený temperament.

Toto všetko nasvedčuje tomu, že môžeme hľadieť s otvorenými očami všade. Môžeme oprieť zrak do čírej vody, do čistého vyblískaného výkladu, alebo do zrkadiel rôznych tvarov a veľkostí, ale nikdy neuvidíme... Lebo to, čo treba vidieť a vedieť o živote a o svete často stačí hľadať aj so zatvorenými viečkami. Treba však vypnúť reč, mimiku i gestá a nechať prehovoriť vlastné JA.

Ak mi nikto neverí, každý sa so mnou háda, nemám chuť sa s niekým rozprávať a nemám chuť vôbec žiť, vtedy mi priateľ podá pomocnú ruku a vráti sa mi chuť do života.

Úvaha -Priateľstvo

Priateľstvo je vzťah, ktorý je založený na porozumení, dôvere, láske na život a na smrť. Priateľstvo je dôležitá súčasť môjho života. Na prvom mieste je láska k rodičom a súrodencom a hneď po nej nasleduje priateľstvo.

Hovorí sa, že najlepším priateľom človeka je pes. Podľa mňa je to polovičná pravda. Môj pes mi je vždy verný, počúva ma na slovo. Keď som smutná, tak je smutný aj on. Myslím si, že by za mňa dokázal dať aj život, keby to bolo potrebné. Na druhej strane ma pes nedokáže pochopiť, alebo mi poradiť.
Práve teraz, keď prežívam lásky, ktoré ma dovedú ku šťastiu a radosti, ale aj do zármutku a bolesti, je priateľstvo pre mňa najdôležitejšie a veľmi si ho vážim a ctim. Vtedy sa neobraciam na psa, rodičov a súrodencov, ale práve na toho priateľa, ktorý ma v tej chvíli podrží, vypočuje a súcití so mnou. Priateľstvo je pri mne aj počas lásky, ale aj po láske, kedy si ho uvedomujem oveľa viac, ako keď som ho zanedbávala pre lásku, ktorá bola len klamstvom a využívaním. Priateľstvo má tiež viac stránok, a to falošnú a tú pravú.
Falošných priateľstiev je v mojom živote veľmi veľa, ani to neviem spočítať, pretože pri každom vyššom čísle sa v mojom vnútri ozývajú pochybnosti a váhanie. Dá sa veľmi ľahko rozoznať, keď je to priateľstvo nepoctivé. Najhoršie je, keď mi niečo škaredé o mojom priateľovi povie iný, ba dokonca cudzí človek. Falošné priateľstvo sa vyznačuje neúprimnosťou, klamstvom, falošom, ohováraním a inými zlými vlastnosťami.
Pravá stránka priateľstva je veľmi krásna, no vyskytuje sa veľmi zriedka. Pravé priateľstvo sa nehľadá v baroch, v škole, na ulici a ani v domácnostiach. Pravé priateľstvo si nás nájde samo, keď nastane tá pravá chvíľa. Ja pravú stránku priateľstva poznám, aj keď som niekedy sklamala samu seba, ako sa k tomu nádhernému vzťahu správam. Tá druhá polovička ma nesklamala a ostala so mnou aj vtedy, keď to vôbec nemusela urobiť a mala pravý a závažný dôvod skončiť tento vzťah na vzájomnom porozumení a dôvere.
Niektorí ľudia ani priateľstvo nepoznajú, lebo sú zatrpknutí, sebeckí, nevedia uchovať tajomstvo a nemajú radi samých seba. Priateľstvo sa nemôže podplatiť ani peniazmi a nemôže sa vynútiť ani násilím.
V priateľstve by nemalo existovať klamstvo, ktoré ničí nielen priateľstvo, ale aj lásku a rodinné vzťahy. Takto sa hovorí o úprimnom priateľstve, ale nie o skutočnom. Niekedy je dôležité klamať, aby som tomu druhému neublížila. Nie je to férové, ale je to z priateľstva a má sa to ceniť. Zvyčajne tým priateľstvo končí, ak sa ten druhý o klamstve dozvie a neuvedomuje si, že to bolo pre jeho dobro. Vtedy sa urobí chyba, ktorá roztrhne zlatú niť priateľstva, ktorá sa síce dá zviazať, ale uzol ostane.
Priatelia sú dôležití aj na zábavu, ktorá môže byť rôzna. Zábavu bez priateľov si ani neviem predstaviť, veď zábava bez priateľov ani nie je zábavou. Priatelia sa vlastne rovnajú zábave, ktorá je podstatná pre môj život.

 

 

 

Pes je inteligentný a spoločenský tvor. Mal by byť v spoločnosti ľudí, psov či iných zvierat inak trpí.


Pes – áno, či nie?

Kúpiť si psa? To je otázka, pred ktorou stojí nejedna rodina. Pes je síce často prianím detí, ale aj dospelý často zahorí túžbou po priateľovi na štyroch nožičkách, ktorý je verný, vie brechať a zaručene sa na vás bude tešiť, keď prídete domov. Vyžla môže byť jednou z dobrých volieb...
Pes? Rozhodnite sa vopred

Rozhodnutie, či pes patrí do vašej domácnosti by ste si mali ujasniť dávno predtým, než začnete uvažovať o nákupe konkrétneho plemena psa. Pes je živý a inteligentný tvor. Ak sa dostane do rodiny, ktorá po čase zistí, že sa im pes nehodí do rozpočtu, bude veľmi trpieť, ak z tejto rodiny bude vykázaný.


A nie len pes môže trpieť – aj vy, či vaše deti môžete banovať, ak sa časom ukáže, že ho mať nemôžete. Pes je milý spoločník, rýchlo si naň zvyknete. Ak sa ukáže, že niektorý člen rodiny má napríklad alergiu na psov, je koniec. Pes musí z domu! Je to zlý zážitok. Pre všetkých.
Pes – kontrola pred rozhodnutím u lekára

Pes môže vyvolať alergiu u ľudí. Tento fakt rozhodne nepodceňujte! Alergia na psov nemusí znamenať len „nevinné“ kýchanie. Sústavná prítomnosť psa – zdroja alergénov v domácnosti – bude prejavy alergie postupne zhoršovať. Myslite aj na najvážnejšie riziko pokiaľ ide o alergiu – možnosť vzniku anafylaktického šoku, ktorý môže skončiť smrťou alergického človeka.

Alergik a pes je zlá kombinácia. Znamená to, že alergik musí stále jesť lieky a aj tak mu nebude celkom dobre. To nestojí za radosť, ktorú inak pes prinesie.

Preto predtým, než pes príde ku vám domov, overte si, či niekto z vašej rodiny nemá alergiu na psov. To sa dá zistiť vyšetrením u alergológa.

Pes vás má rád a chce byť stále s vami. To je obzvlášť viditeľné u psov z plemena vyžla. Preto ak chcete, aby vás doma vítal pes, nemali by ste počítať s tým, že váš psík bude celé dni napospas v prázdnom byte.

Pes, ktorý je zavčasu ráno opustený a zavretý v panelákovom byte (či nebodaj v kúpeľni) a ponechaný sám na seba na dlhé hodiny, trpí. Ste pripravení v takom prípade mu to vynahradiť?


Pes, ktorý sa na vás tešil ocení, ak sa mu budete venovať, zoberiete ho často von, pobehať si. Pes potrebuje vašu pozornosť, trpel by, ak by ste prišli z práce domov a okamžite zasadli k internetu, či televízoru. Potrebuje sa hrať, plniť rôzne cvičenia a úlohy, ktoré mu okrem fyzického rozvoja a zábavy rozvíjajú aj mozog a učia ho ako ho správne používať.

Počítajte aj s tým, že pes potrebuje aspoň tri krát denne prechádzku. To vyžaduje spoluprácu rodiny. Deti, keď chcú psíka budú sa zaprisahávať „psa vezmem denne von“. Ale keď príde na lámanie chleba, už sa im nebude vždy chcieť. Ako budú vaše deti dospievať, bude sa meniť aj ich spektrum záujmov. Vytúžený psík môže byť postupne zabudnutý. Veď je to len pes, ktorý stále niečo chce.


Staroba


Čaká na každého z nás. Prichádza tak pomaly, že si ju niektorí uvedomia v poslednej chvíli a nestihnú si ju vychutnať. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že nie je čo vychutnávať. Proti ich tvrdeniu stoja životy mnohých starcov a stareniek, ktorí svoju jeseň života prežili v nádherných pokojných farbách. Nepremeškajme svoju príležitosť a neodkladajme svoju starobu na posledné dni svojho života. Ak nám bude dopriate žiť dlhšie, nech to z nás neurobí ušomrané chodiace diagnózy závidiace zdravie ostatných. Staroba je veľkou príležitosťou tešiť sa z toho, čo sme v živote prežili a tešiť sa z toho, čo prežívajú ľudia okolo nás. Staroba je pre každého človeka väčším bremenom. S tým neurobíme nič. Staroba však môže byť aj väčším darom. A s tým už niečo urobiť môžeme..

 

Učme sa od starých mám
Väčšina ľudí si staršiu generáciu váži a pristupuje k nej s patričnou úctou. Keď však príde na názory o živote, múdre pravdy, či nedajbože rady do života berieme s veľkou rezervou. Povieme si: „Iná generácia, iná doba, iný život“. Čo však, ak sú v niečom predsa len pravdivé?Jedným uchom dnu, druhým von
Poznáme to. Keď nám stará mama čokoľvek dohovára, obyčajne len kývneme rukou a slová si neberieme príliš k srdcu. Jej prednášky o živote vnímame ako bežný rituál, ktorý si pre „pokoj v dome“ treba povinne a pravidelne absolvovať. Bez rečí, s občasným prikyvovaním a úsmevom na tvári. Veľakrát si dokonca ani nepamätáme o čom najnovší dohovor bol, pretože automaticky „vypíname zvuk“. Napadlo vám však niekedy, že pouvažovať nad pravdivosťou niektorých životných názorov staršej generácie nemusí byť až tak celkom od veci? „Stará mama mala pravdu“
Nie až tak ojedinelý výrok. Málokedy však vyslovený nahlas. Väčšinou len potichučky priznaný v kútiku duše. Či už sa jedná o zdravotné následky odhalených krížov v zime, alebo nesprávnej voľby životného partnera. Priznajme si to nahlas – staré ženy mávajú veľakrát pravdu. Odhliadnuc od skutočnosti, že my žijeme v úplne inej dobe s výrazne odlišnou morálkou a životnými hodnotami. Veľakrát túto skutočnosť uznáme neskoro, keď už náprava nie je možná. A mnohokrát už nemáme ani možnosť vyjadriť poďakovanie osobe, ktorá nám chcela poradiť.   Vzácne skúsenosti
Zažili takmer celé dvadsiate storočie, prežili minimálne jednu svetovú vojnu, mnohé už pochovali svojich manželov a ich deti sú už v dôchodkovom veku. S takmer desiatymi krížikmi na chrbte vedia o živote veľa, poznajú pocit radosti, ale aj hlbokého smútku, či straty. Život ich naučil prispôsobiť sa, tolerovať, bojovať, tešiť sa, pokoriť, ale aj byť emancipované. To všetko môžeme v ich zvráskavených tvárach prečítať. Nie všetky pravdy, či rady starých mám predstavujú životne dôležité poznatky a ani nie je potrebné ich brať doslovne, môžu nám byť však v mnohom užitočné. Veď posúďte samy .

 
Photobucket